Uncategorized

Stravovanie zamestnancov od 1.3.2021

V § 152 Zákonníka práce sa od 1. marca 2021 zavádza možnosť výberu zamestnancov medzi stravovacou poukážkou (tzv. gastrolístok) a finančným príspevkom na stravovanie, ktorý má byť účelovo viazaný na stravovanie. 

Aj naďalej sa ponecháva prednosť systému podnikového stravovania a právo výberu sa vzťahuje len na zamestnancov zamestnávateľov, ktorí nezabezpečujú stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom(zmluvnom) stravovacom zariadení.

Zamestnávateľ bude môcť (a pre zníženie administratívnej náročnosti asi aj musieť) upraviť podrobnejšie pravidlá, akými sa realizuje výber zamestnancom. Vzhľadom na rozmanitú veľkosť zamestnávateľov a rozličné podmienky u nich, zákon ponecháva tieto otázky na zamestnávateľov a upravuje len minimálne pravidlá, pričom umožňuje, aby si pre tieto účely vydal zamestnávateľ vnútorný predpis. 

Kogentne je však určené, že zamestnanec môže výber uskutočniť resp. meniť len raz za 12 mesiacov. Do uskutočnenia výberu zamestnanca zamestnávateľ poskytne stravovacie poukážky alebo poskytne finančný príspevok na stravovanie na základe svojho rozhodnutia. 

Výška príspevku na stravovanie zostáva nezmenená, t.j. 55% z ceny jedla, najviac však do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi príspevok podľa osobitného predpisu.

V kontexte zmien v § 152 ako aj v kontexte zjednotenia právnej úpravy sa v § 118 ods. 2 uvádza, že príspevok na stravovanie nie je mzdou (obdobne ako podľa súčasného znenia ňou nie je napr. stravné pri pracovnej ceste) a celý účelovo viazaný finančný príspevok je oslobodený od dane z príjmu (§ 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov) v plnej zákonom stanovenej výške.

Keďže je príspevok na stravovanie postavený na úroveň stravných poukážok, javí sa vhodným, poskytovať ho vopred (napr. aj ako súčasť mzdy), t.j. nie až ako refundáciu nákladov vynaložených na stravovanie. 

Zdroj: www.skdp.sk

Ako požiadať o odklad platenia dane alebo o zaplatenie dane v splátkach

Finančná správa vychádza v ústrety občanom a podnikateľom, ktorí pre koronakrízu potrebujú požiadať o odklad platenia dane alebo o zaplatenie dane v splátkach.

Novela daňového poriadku odstránila viaceré prekážky pre podanie žiadosti o odklad platenia dane alebo o zaplatenie dane v splátkach. Týka sa to všetkých daní, vrátane dane z nehnuteľnosti, dane z pridanej hodnoty, alebo daní z príjmov.

Podnikatelia mali aj doteraz možnosť požiadať o zaplatenie dane v splátkach, zákon však vyžadoval splnenie povinností, ako napr. vypracovanie finančnej a ekonomickej analýzy, záložné právo pri nedoplatku na dani vyššom ako 3000 eur, prípadne splnenie ďalších podmienok.

Dlžníci doteraz nemali možnosť požiadať o čerpanie príspevkov z projektu Prvá pomoc, pretože mnohí nespĺňali podmienku neexistencie nedoplatkov na dani z príjmov. Po novom, ak finančná správa povolí podnikateľovi odklad platenia dane alebo povolí zaplatenie dane v splátkach, bude sa na podnikateľské subjekty pozerať ako na subjekty bez daňového nedoplatku a budú mať možnosť čerpať aj štátnu Prvú pomoc.

Viac informácií o tom ako požiadať o odklad platenia dane alebo o zaplatenie dane v splátkach na tomto linku: https://www.financnasprava.sk/sk/pre-media/novinky/archiv-noviniek/detail-novinky/_odkladu-ts

Vysporiadanie daňovej povinnosti zamestnanca

Príjem zamestnanca v priebehu kalendárneho roka zdaňuje zamestnávateľ preddavkovo podľa § 35 zákona č. 595/2003 Z.z. Zákon o dani z príjmu v znení neskorších zmien a predpisov (ďalej len ZDP) a to pri výplate tohto príjmu (zvyčajne mesačne). 

Po skončení kalendárneho roka je zamestnanec povinný vysporiadať svoju ročnú daňovú povinnosť, ak jeho príjmy presiahli zákonom určenú sumu. 

Ak celkový ročný úhrn zdaniteľných príjmov zamestnanca za rok 2020 je vyšší ako 2207,10 eur, zamestnanec je povinný vysporiadať svoju daňovú povinnosť.  

Ak ide o zamestnanca, ktorý poberal v zdaňovacom období (v kalendárnom roku ) príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP a nie je povinný podať daňové priznanie, môže o vysporiadanie daňovej povinnosti požiadať zamestnávateľa v termíne do 15.2.2021.

Ak úhrn príjmov zamestnanca v kalendárnom roku nedosiahol výšku 2207,10 eur, nie je povinný podať daňové priznanie, ani nie je povinný požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane.

Napriek tomu v niektorých prípadoch je pre zamestnanca výhodné, ak daňové priznanie podá.

Viac o vysporiadaní daňovej povinnosti zamestnancov nájdete na tomto linku: https://www.financnasprava.sk/sk/obcania/dane/dan-z-prijmov/zamestnanci

Žiadosť o ročné zúčtovanie dane za rok 2020

Žiadosť o ročné zúčtovanie dane za rok 2020

Každá osoba, ktorej zdaniteľné príjmy v roku 2020 sú vyššie ako 2207,10 €, má povinnosť podať daňové priznanie, alebo požiadať zamestnávateľa o vykonanie RZD.

Kto môže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane

Požiadať o vykonanie RZD môže iba osoba, ktorá v roku 2020 mala zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, ktorá nie je povinná zvýšiť základ dane o v minulých obdobiach uplatnené sumy príspevkov na DDS, a okrem príjmov zo závislej činnosti nepoberala iné zdaniteľné príjmy (napr. zo SZČO, predaja nehnuteľnosti), okrem:

– príjmov zdanených zrážkovou daňou, ktoré si nechce (resp. nemôže) uplatniť v daňovom priznaní. Z príjmov zdanených zrážkovou daňou sa v DP dá uplatniť len príjem z podielových listov dosiahnutý z ich vyplatenia.

– Príjmov oslobodených od dane (napr. príjem do 500 € z prenájmu, predaj nehnuteľnosti po 5 rokoch).

O RZD môže požiadať aj daňový nerezident, ktorý zo zdrojov na území SR poberal iba zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti.

Kto nemôže požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane

Pritom o RZD nemôže požiadať daňovník, ktorý je povinný podať DP podľa § 32 :

– daňový rezident SR, ktorý mal aj zdaniteľné príjmy v zahraničí (napr. zo závislej činnosti), s výnimkou príjmov od zahraničného zastupiteľského úradu na území SR ak je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva,  s výnimkou príjmov zo závislej činnosti plynúci zamestnancom EÚ alebo jej orgánov, ktoré boli zdanené v prospech všeobecného rozpočtu EÚ;

– osoba, ktorá mala príjmy zo závislej činnosti od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 (napr. zahraničná firma, ktorá tu nezamestnáva osoby viac ako 183 dní v roku);

– zamestnanec, ktorý mal nepeňažné príjmy, z ktorých zamestnávateľ nemohol zraziť preddavky na daň a tieto nebude možné zraziť ani v RZD.

Ktorého zamestnávateľa môže zamestnanec požiadať o ročné zúčtovanie dane

O ročné zúčtovanie dane môže zamestnanec požiadať (zmena od 1.1.2021) ktoréhokoľvek zamestnávateľa, u ktorého si v zdaňovacom období uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus (nie len posledného). Ak zamestnanec v zdaňovacom období neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, môže požiadať o vykonanie ročného zúčtovania dane ktoréhokoľvek z nich. 

Zamestnanec v čase podania žiadosti o RZD nemusí byť u zamestnávateľa v žiadnom právnom vzťahu.

Do akého termínu môže zamestnanec požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie dane

Zamestnanec, ktorý spĺňa zákonom stanovené podmienky (uvedené vyššie), môže požiadať v zmysle  § 38 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších zmien a predpisov v termíne do 15. februára 2021 zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane. 

V súlade s § 38 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších zmien a predpisov, zamestnanec je povinný k vyplnenej žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania priložiť aj požadované doklady, t. j. prílohy. Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o ročné zúčtovanie a požadované doklady v ustanovenej lehote (do 15.02.2021) nepredloží, potom je povinný podať daňové priznanie.

Daňové priznanie musí podať podľa § 32 ZDP aj zamestnanec, ktorého zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu.

Do akého termínu vykoná zamestnávateľ ročné zúčtovanie dane

Ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň, zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie dane za zdaňovacie obdobie roku 2020 v termíne najneskôr do 31. marca 2021.

Následne v termíne do 30. apríla 2021 zamestnávateľ, ktorý vykonal zamestnancovi ročné zúčtovanie dane, doručí zamestnancovi doklad o vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň

Link na predpísané tlačivá používané v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ZD, vrátane Žiadosti o ročné zúčtovanie dane – tlačivo označené v ľavom hornom rohu – ŽIA38v20_1: Tlačivá používané… – PFS (financnasprava.sk)

Daňový bonus na dieťa

Podmienky uplatnenia nároku na daňový bonus na dieťa, ako aj jeho výšku upravuje § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).

Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Podmienkou uplatnenia nároku na daňový bonus na dieťa je však dosiahnutie určitej výšky príjmu, a to:

  • u daňovníka, ktorý mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy podľa § 5 zákona o dani z príjmov, t. j. zo závislej činnosti (zamestnanec): aspoň vo výške 6 – násobku minimálnej mzdy, alebo
  • u daňovníka, ktorý mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2, t. j. z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (napr. živnostníka): aspoň vo výške 6 – násobku minimálnej mzdy, pričom platí, že tento daňovník nemôže vykázať daňovú stratu z týchto príjmov.

Výška daňového bonusu od 1.1.2021

Od 1.1.2021 do 30.6.2021:

  • 46,44 eura na dieťa vo veku do 6 rokov
  • 23,22 eura mesačne na nezaopatrené dieťa vo veku od 6 rokov

Od 1.7.2021 do 31.12.2021:

  • 46,44 eura na dieťa vo veku do 6 rokov
  • 39,47 eura na dieťa vo veku od 6 rokov do 15 rokov
  • 23,22 eura mesačne na nezaopatrené dieťa vo veku od 15 rokov

Hranica príjmu pre priznanie nároku je 6-násobok minimálnej mzdy = 6 x 623 eur = 3738 eur.
Hranica príjmu pre priznanie nároku zamestnancovi mesačne je polovica minimálnej mzdy = 623 eur/2= 311,50 eur.

Mzdové príplatky od 1.1.2021

Príplatky za prácu v sobotu, v nedeľu, za nočnú prácu a za prácu vo sviatok.

Výšku mzdových zvýhodnení, t. j. príplatkov z prácu v sobotu, nedeľu, za nočnú prácu a za prácu vo sviatok legislatívne upravuje § 122 až § 123 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).

Novelou Zákonníka práce od 1.1.2021 dochádza k zmene pri určovaní výšky mzdových zvýhodnení (príplatkov), ktoré sú naviazané na minimálnu mzdu. Od roku 2021 sa už nebude výška príplatkov určovať percentuálnou výškou z minimálnej hodinovej mzdy, ale bude sa určovať pevnou sumou, ktorá bude vychádzať zo sumy minimálnej mzdy schválenej pre rok 2021 (t. j. 623 €).

Príplatky za sobotu od 1. januára 2021

1,79 eura – za každú hodinu práce v sobotu patrí zamestnancovi takýto príplatok.

1,61 eura – u zamestnávateľa, u ktorého sa práca pravidelne vykonáva v sobotu a zamestnával k 31. decembru predchádzajúceho roka menej ako 20 zamestnancov, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve dohodnúť nižší príplatok.

Príplatky za prácu v nedeľu od 1. januára 2021

3,58 eura – za každú hodinu práce v nedeľu patrí zamestnancovi príplatok 100 % minimálnej mzdy za hodinu.

3,22 eura – u zamestnávateľa, u ktorého sa práca pravidelne vykonáva v nedeľu a k 31. decembru predchádzajúceho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve dohodnúť nižší príplatok.

Príplatky za nočnú prácu od 1. januára 2021

1,43 eura – za každú hodinu nočnej práce patrí zamestnancovi takýto príplatok.

1,79 eura – ak ide o zamestnanca s rizikovou prácou, má nárok na takýto príplatok.

1,25 eura – u zamestnávateľa, u ktorého prevažuje nočná práca a zamestnáva k 31. decembru predchádzajúceho roka menej ako 20 zamestnancov, možno v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve dohodnúť (ak nejde o zamestnanca s rizikovou prácou) nižší príplatok.

Minimálna výška mzdových zvýhodnení – príplatkov v roku 2021 stanovená pevnou sumou
Názov mzdového príplatkuPevná suma príplatku v euráchPevná suma zníženého príplatku v eurách
Príplatok za prácu v sobotu1,79 €1,61 €
Príplatok za prácu v nedeľu3,58 €3,22 €
Príplatok za nočnú prácu – nerizikové povolanie1,43 €1,25 €
Príplatok za nočnú prácu – rizikové povolanie1,79 €nie je možné dohodnúť nižšiu sadzbu

Minimálna výška mzdových zvýhodnení – príplatkov v roku 2021 stanovená percentuálnou sadzbou
Názov mzdového príplatkuPercentuálna výška príplatkuVýška príplatku v eurách
Príplatok za prácu vo sviatok – pracovná zmluva100% priemerného hodinového zárobkuPodľa priemerného zárobku*
Príplatok za prácu vo sviatok – dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru100% minimálnej hodinovej mzdy3,58 €

*ak je zamestnanec zamestnaný na pracovnú zmluvu a odmeňovaný minimálnou mzdou, výška príplatku je najmenej 3,58 €/hodinu

Minimálna mzda od 1.1.2021

Minimálna mzda je najnižšia možná mzda, ktorá musí byť zamestnancovi vyplatená za plný pracovný úväzok. 

V roku 2021 bude platiť minimálna mzda, ktorej výška sa vypočíta podľa automatického vzorca a ktorá bude predstavovať 57 % z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. 

V nominálnom vyjadrení ide o sumu 623 eur mesačne. Hodinová minimálna mzda bude v roku 2021 vo výške 3,580 eura.

RokMesačná minimálna mzdaHodinová minimálna mzda
2020580,00 €3,333 €
2021623,00 €3,580 €
Zvýšenie43,00 €0,247 €

Minimálna mzda podľa stupňa náročnosti práce

Minimálna mesačná mzda vo výške 623 eur a minimálna hodinová mzda v sume 3,580 eur sú v roku 2021 stanovené pre 1. stupeň náročnosti práce. 

Na minimálny mzdový nárok podľa stupňov náročnosti práce majú nárok len zamestnanci pracujúci na pracovný pomer. Dohodári pracujúci na základe niektorej z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru majú nárok len na minimálnu mzdu, nemajú  nárok na minimálny mzdový nárok podľa stupňa náročnosti práce.

Od 1.1.2021 sa mení vzorec na výpočet minimálneho mzdového nároku pre konkrétne stupne náročnosti práce. Pre každý stupeň náročnosti práce saminimálny mzdový nárok zvýši o 43 eur oproti minimálnemu mzdovému nároku za rok 2020.

Minimálna mesačná a hodinová mzda v roku 2021 podľa stupňov náročnosti práce:

Stupeň náročnosti práceKoeficient minimálnej mzdyMinimálna mesačná mzdaMinimálna hodinová mzda
1. 1,0623,00 €3,580 €
2.1,2739,00 €4,247 €
3.1,4855,00 €4,914 €
4.1,6971,00 €5,580 €
5.1,81 087,00 €6,247 €
6.2,01 203,00 €6,914 €


Hodinová minimálna mzda v roku  2021 podľa dĺžky pracovného týždňa a stupňa náročnosti práce

Stupeň náročnosti práceKoeficient minimálnej mzdyMinimálna hodinová mzda pri 38,75 hod. týždennom pracovnom časeMinimálna hodinová mzda pri 37,5 hod. týždennom pracovnom čase
1. 1,03,695 €3,819 €
2.1,24,384 €4,530 €
3.1,45,073 €5,242 €
4.1,65,760 €5,952 €
5.1,86,449 €6,663 €
6.2,07,137 €7,375 €

Poistné SZČO od 1.1.2021

Pre živnostníkov, ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby (DPO) budú od 1.1.2021 platiť nové vymeriavacie základy pre platenie poistného na zdravotné a na sociálne poistenie.

Zdravotné poistenie

Minimálny vymeriavací základ sa zvýši z 506,50 euro na 546 euro, takže minimálne mesačné zdravotné odvody vzrastú zo 70,91 eura na 76,44 eura.

Maximálny vymeriavací základ pre SZČO a živnostníkov bol zrušený novelou zákona o zdravotnom poistení od 1.1.2017, čiže odvody zaplatíte z celého príjmu.

Sociálne poistenie

Minimálny a maximálny vymeriavací základ na sociálne poistenie pre SZČO a DPO sa od 1. januára 2021 zvyšuje takto:

  • minimálny vymeriavací základ, ktorý je v súčasnosti 506,50 eur, sa zvyšuje na 546 eur,
  • maximálny vymeriavací základ, ktorý je v súčasnosti je 7 091 eur, sa zvyšuje na 7 644 eur.

Minimálne poistné pre povinne poistenú SZČO od 1. januára 2021 bude 180,99 eura. 

Pre DPO, ktorá je dobrovoľne poistená dôchodkovo, nemocensky a v nezamestnanosti, predstavuje výšku 191,91 eur.

Informáciu o novej výške poistného dostanú SZČO v priebehu januára 2021 zo Sociálnej poisťovne aj písomne. Poistné v novej výške potom prvý raz zaplatia do 8. februára 2021 (za január 2021).

Zároveň pripomíname SZČO, ktoré podali daňové priznanie za rok 2019 po 31. marci 2020, najneskôr do 2. novembra 2020, že vznik, zánik, resp. trvanie povinného sociálneho poistenia sa im bude posudzovať k 1. februáru 2021. Vznik, zánik, resp. trvanie povinného poistenia SZČO od 1. februára 2021 aj s určením výšky „nového“ poistného na základe údajov z daňového priznania za rok 2019 im Sociálna poisťovňa písomne oznámi do 22. februára 2021.

Povinnosť uvádzať IČPV

Do informačného systému Sociálnej poisťovne bola zapracovaná novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorá ukladá zamestnávateľovi povinnosť uvádzať a identifikovať zamestnanca prostredníctvom identifikačného čísla právneho vzťahu.

Dátum začiatku zobrazovania IČPV bol stanovený na 14.1.2021.

Od tohto dátumu je potrebné uvádzať IČPV na Registračnom liste fyzickej osoby k poistným vzťahom, ku ktorým bolo IČPV pridelené.

Uvádzanie IČPV na RLFO

Pred dátumom začiatku zobrazovania sa IČPV neuvádza. Kontrola na uvádzanie / neuvádzanie IČPV prebieha podľa dátumu začiatku zobrazovania IČPV (14.1.2021) voči nasledujúcim dátumom na RLFO:

  • prihláška (len typy 11, 12, 15, 16, 19, 20, 21 a 22) – dátum vzniku poistenia
  • zmena – dátum vzniku zmeny
  • prerušenie – dátum vzniku alebo zániku prerušenia
  • zrušenia prihlásenia – dátum zrušenia prihlásenia
  • odhláška – dátum zániku poistenia

Kde je viditeľné IČPV

IČPV je viditeľné v časti „Register“, po zvolení obdobia alebo zadaní konkrétneho rodného čísla.

Zobrazí sa spolu s konkrétnym poistením a doteraz zobrazovanými údajmi, ktoré sú propagované z cieľového informačného systému po spracovaní RLFO minimálne 2 krát za deň.

Ide o odporúčané miesto na zobrazenie IČPV.

V časti „Register“ je od 14.1.2021 dostupné aj tlačidlo na stiahnutie zoznamu poistení spolu s IČPV, vo formáte CSV (zoznam určený na spracovanie softvérom).

Taktiež je viditeľné v časti „Prehľad – Registračný list fyzickej osoby“ po kliknutí na číslo dokumentu EZU. Zobrazí sa spolu so stavom spracovania dokumentu „spracovaný“, ktorý je z cieľového informačnom systému propagovaný ihneď po samotnom spracovaní RLFO, tzn. skôr ako v časti „Register“.

Kedy je možné použiť IČPV na RLFO

IČPV je možné uviesť a aktívne používať na RLFO po zobrazení konkrétneho poistenia a IČPV v časti „Register“. Dôvodom je: kontroly správnosti zadaného IČPV prebiehajú voči dátam o poistení („Register“), nie voči dokumentom („Prehľad – Registračný list fyzickej osoby“).